Vírus HIV nie je odolný. Mimo organizmus prežíva veľmi zle a iba krátkodobo. Tento vírus je veľmi citlivý najmä na teplo, pričom teplotu 60 ° C neprežije. Aby vírus mohol organizmus infikovať, musí do neho preniknúť a prísť do styku s krvou vnímavého jedinca. Všetko nasvedčuje tomu, že pri prenose je na vyvolanie infekcie potrebné minimálne alebo ak “prahového” množstvo vírusu. Proti “podprahovému” množstvo je organizmus totiž schopný sa brániť a nedovolí vírusu, aby sa v ňom usídlil.
Vírus sa vyskytuje len v krvi, preejakuláte, vaginálnych sekrétoch a materskom mlieku infikovaných osôb. Tieto tekutiny sú hlavným prostredníkom prenosu vírusu. Vírus bol v nepatrnom množstve zistený aj v ďalších telových tekutinách (v slinách, slzách, potu a pod). V nich sa však spravidla vyskytuje iba v podprahové množstvo, ktoré na vyvolanie infekcie nestačí. Aj keď by tieto tekutiny “teoreticky” mohli byť zdrojom infekcie, a to v prípade, že by sa dostali do styku s krvou daného jedinca, zdá sa, že v praxi sa na šírenie vírusu nepodieľajú.
Pri pichnutie alebo poranení predmety kontaminovanými krvou (ako napr ihlami) môže k prenosu vírusu tiež dôjsť.
V praxi dochádza k štyrom spôsobom prenosu:
- pohlavným stykom
- požičiavanie injekčných striekačiek alebo ihiel a ďalších predmetov
- pri krvných tranzfúziach a injekčnom podávaní krvných derivátov
- z infikovanej matky na plod ( avšak pozor, dnešná medicína účinnou liečbou zabráni prenosu na dieťa)
HIV je prítomné v infekčných dávkach ( teda v dávkach, ktoré sú potrebné pre nakazenie) v
- krvi a krvných derivátoch
- preejakuláte a ejakuláte
- pošvových sekrétoch
- materskom mlieku
HIV bolo vedecky dokázané v malých množstvách v
- slinách (zistené len nepatrné množstvo u veľmi malého počtu ľudí)
- slzách
- tekutine v pľuzgieroch
HIV nebolo preukázané v
- moči a stolici
- zvratkoch (ak neobsahujú krv) a pote
Iné cesty prenosu nie sú známe!